Obec Rapovce
ObecRapovce
Obec Rapovce
Obec Rapovce
Obec Rapovce

História

Mocsáry uvádza prvú písomnú zmienku o obci z roku 1299 ako R o p. Z listiny vplýva, že na príkaz kráľa Andreja III. (vládol v r. 1290 – 1301) Ostrihomská kapitula urobila obchôdzku chotára obce Rop čiže Rapoviec. Po smrti Štefana (hradného poddaného syna Šimuna) kráľ Karol Róbert v roku 1312 daroval zem Rapoviec „terra Rop in Comitatu Neugard“ pre synov Terenyei Jakou a to Petrovi a Jurajovi. V roku 1327 syn Tobiáša Šimon, jeho syn Deseu vymenil zem Rapoviec z rodu Kačičovcov (de gen. Kathyz / Šimonovi synovi Mikulášovi a jeho synom Illéšovi a Miklóšovi) v listine sa uvádza aj possesio R o p h ! (čiže dedia, usadlosť Rapovce), podobne aj roku 1341.

Obec Rapovce patrila viacerým rodom tak v r. 1312 rodu Kačičovcov Miklóšovi a Illéšovi Salgaiovcom (získali výmenou za Gemerskú Teplicu). V roku 1397 sa spomína v Rapovciach farnosť. V roku 1548 zemepánom bol František Bebek, v r. 1549 Farkas Derncsényi. V roku 1553 Rap (Rapovce) dedina patrila do okresu Františka Pilínyiho a v súpise vykazuje 17,5 domácností.

V rokoch 1554 – 1593 obec okupovali Turci. Zachoval sa nám turecký súpis o obci Rapovce z roku 1554, keď patrila do Sečianskeho sandžáku.
11. mája 1595 Turci obec Rapovce vypálili, ostal iba starý mlyn a dva domy. Píše o tom zemepán Rapoviec Valentín Batta roku 1598 takto: „Turci obec prepadli, vyrabovali a podpálili, v nedeľu zobrali 8 starých mužov, 18 žien a 21 detí... “ ďalej uvádza v testamente z 25. júla 1607, že všetky rodinné dokumenty boli zničené pri prepade Turkov, on sa zachránil a uchýlil sa do Fiľakova. Jeho manželka sa volala Anna, rodená Felegyháziová, mali dve deti, syn Pavol ml. a dcéra Borbála.
Po vybudovaní novej poddanskej obce Rapovce v 17. -18. a začiatkom 19. storočia patrila rodu Bathovcov. V roku 1617 zemepánom bol Pavel Battha (de Vatta) vicišpán Novohradskej stolice v r. 1629 -1630., ktorý na krajinskom sneme 21. marca 1650 predložil Instructio. Jeho syn Bálint (Valentín) sa zúčastnil šľachtického povstania v r. 1663 a stal sa slúžnym vo viacerých stoliciach (v r. 1672 – 77). Jeho syn Pavel III. bol slúžnym Novohradskej stolice v r. 1684 a r. 1687 predložil Danielovi Bulyovszkému nové Instructio.

V roku 1684 hradné panstvo Salgó (Šalgov) uvádza, že v Rapovciach má 16 poddaných domácností, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárstvom. V roku 1688 ešte niektorí obyvatelia z Rapoviec boli poskrývaní v okolitých lesoch. Obec koncom 17. storočia mala vodný mlyn, právo vyberania mýta. V roku 1709 obec Rapovce musela vystaviť 4 hajdúchov, obec mala len okolo 140 obyvateľov.

V roku 1770 – 1771 sa uskutočnila urbárska regulácia Márie Terézie, ktorá mala zjednotiť povinnosti poddaných v celom štáte podľa jednotnej normy. Zemepánom Rapoviec bol László Batta a jeho syn Bálint Batta. V obci spísali 13 domov – gazdovstiev (pre porovnanie v Kalonde 15, Šávoli 13, Opatovej 8, Fiľakovských Kľačanoch 6). Súpis Cigánov – Rómov v Rapovciach v roku 1775 vykazuje 1 rodinu (2 muži, 1 žena, 3 chlapci, 2 dievčatá), spolu 8 osôb. Obec okrem robôt odovzdávala obilniny, maslo a vajcia.
Prvý úradný súpis obyvateľov v Uhorsku sa uskutočnil v roku 1785. V Rapovciach spísali 75 domov, 103 rodín, 594 obyvateľov, 14 bolo neprítomných, 16 cudzincov, skutočný počet obyvateľov 596. Muži ženatí 119, slobodní 176, spolu 295. Ženy spolu 299. Farár 1, zemiansky pôvod 6, mešťania 3, gazdovia 23, dediči mešťanov a gazdov 18, želiari 95, iní 31. 1 -12 roční 90, 13 – 17 roční 28.

Začiatkom 19. storočia zemepánom Rapoviec bol Pavel Batta, ktorý pred stolicou pri prejednávaní „Štatútov“ sa zriekol ohľadom vyberania mýta v obci, lebo udržiavanie dreveného mostu cez rieku Ipeľ a ciest bolo nákladné. Batta dal postaviť kúriu (neskôr zvanú ako „Zelený kaštieľ“). Pri kúrii bol anglický park. V roku 1821 bol vybudovaný aj nový mlyn.
V roku 1828 mala obec 57 domov a 496 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, ale aj domácim remeslom. Zemepán Pavel Batta predal svoje pozemky v Rapovciach v roku 1830 Coburgovcom. Dňa 27. júla 1831 vypukla v obci cholera, ktorá trvala do 10. októbra 1831, pričom zomrelo 120 ľudí.
Z februára 1803 je zápisnica o odovzdaní 1/3 lúk z mlyna od Zuzany Lászlóovej rod. Bajza pre nového mlynára Michala Szontágha. Nový mlyn dali postaviť roku 1821 Pavel Battha a Ján Červenák.

Zemepán Pavel Battha v roku 1809 z Rapovského majera vyčlenil po 1 – 1 pozemku pre domy želiarov Ferenca Varnyú a Juraja Árvaiho. V roku 1813 počet obyvateľov Rapoviec bol 422. Od decembra 1818 zemepán povolil pre poddaných používanie tzv. „kapustných“ zemí do užívania.
V roku 1821 zemepán v Rapovciach dal postaviť kúriu – tzv. Zelený kaštieľ, na kopčeku a v strede obce bola aj obilnica, na majeri hospodárske budovy a byt pre kasnára. Od roku 1826 bol už zemepánom Jozef Batta (Battha).
Rodina Batthovcov sa v tomto období zadĺžila, preto si požičala 40 tisíc forintov a do zálohy dali svoje pozemky na 32 rokov Coburgovcom.
Listina datovaná 31. mája 1837, zápisnične potvrdená aj 23. mája 1851 vymenúva k Rapovciam patriace pustatiny, chotárne názvy a zeme obce.
Zaujímavý je záznam, že medzi kostolom a cintorínom je „pozemok“ zaznamenaný ako „Régi cigány telek“ – čiže starý pozemok Cigánov. Dokument obsahuje presné rozdelenie pozemkov. Listinu podpísali Štefan Czente farár, Lajos Kalmár právnik Saského Gothai Coburga, Ján Agócs kantor – učiteľ, Pál Petik starosta obce, Imrich Petik, Jozef Molnár, Andrej Tóth zvonár a ďalších 43 podpisov.

Pri kúrii Coburgovcov bol anglický park, ktorý dali zalesniť aj chotár Rapoviec. Obec mala výkonný vodný mlyn asi 300 m od prechodu cez Ipeľ smerom na Mikušovce. Parný mlyn bol vedľa domu Benyusa, kde bola aj tzv. mlynská studňa. Oproti fare, kde bol byt správcu sa urobila panská „krčma“ Cintorín a školskú záhradu darovali obci Coburgovci . V roku 1873 na choleru v obci zomrelo 25 ľudí.

V roku 1888 Rapovce mali 558 obyvateľov a 89 domov, celkom 1553 katastrálnych holdov.
V roku 1907 obecnú krčmu prevzali urbarialisti pod dohľadom starostu obce Karola Peti Rigóho a obvodného notára Jána Rocskaiho. Sobášom dcéry Františka Koháryho Antónie prešiel celý Koháryovský majetok na saské knieža Ferdinanda Coburga.

Výstavba železničnej trate. Miestna dráha Novohradskej župy ) Aszód – B. Ďarmoty – Rapovce – Lučenec. Výstavbu začali 29. júla 1896 pod názvom „Železnica údolia Ipľa“. Dôležitou fázou výstavby bolo vybudovanie mosta pri Rapovciach, pretože práce zdržovala povodeň. Náklady na výstavbu trate dosiahli 3 740 000 forintov. Na zabezpečenie železničných vozňov a ostatnej výbavy investovali ďalších 224 000. Podľa cestovného poriadku od 1. mája 1897 medzi B. Ďarmotami a Lučencom (cez Rapovce) premávali 3 páry kombinovaných a 2 páry nákladných vlakových súprav.

Od druhej polovice 19. storočia boli v chotári mikroregiónu hnedouhoľné bane Rapovsko-Romháňskej spoločnosti so sídlom v Lučenci. Uhlie sa dovážalo úzkokoľajkou na železničnú stanicu Rapovce. V r. 1910 v priestoroch Romháň – Pleš sa vyťažilo 24 900 q a v r. 1913 až 53 070 q uhlia. Úradná štatistika z roku 1913 vykazuje o obci R a p p (Rapovce) – malá obec, pustatina Demecser, Novohradská župa, okres Lučenec, počet domov 130, obyvateľov 617, Maďarov a Cigánov, rím. kat. kostol, katastrálne územie 1553 holdov, obvodný notariát a štátna matrika v mieste, súdna stolica Balassagyarmat, okresný súd a četnícka hliadka v Lučenci. V Rapovciach je železničná zastávka, štát. a želez. telegraf a pošta.
Prvá svetová vojna 1914 – 1918 priniesla ľudské obete na frontoch aj z Rapoviec.
Administratívne obec Rapp patrila od r. 1850 do okresu Fiľakovo, 1869 Rap (už len s jedným p) okr. Fiľakovo, od roku 1880 Rapp okres Lučenec.
RAPOVCE   V   ČESKOSLOVENSKEJ   REPUBLIKE   (ČSR 1919 – 1938)
Po rozbití Rakúsko-Uhorskej monarchie (1918) v roku 1919 Rapovce a okolie bolo pričlenené ku Československej republike (ČSR), ktoré síce krátko bolo narušené vpádom Maďarskej Červenej armády. V období Maďarskej republiky rád v r. 1919 – Počas bojov Obecný výbor v roku 1919 starosta – richtár Pál Petik – Nagy, obvodný notár Ján Regős, podtajomník – zapisovateľ Karol Durray, zákonný sudca Imrich Árvai, obvodný lekár Dr. Ignác Kún, rímskokatolícky farár Peter Gallus, učiteľ Antal Borhy.
Za I. ČSR obyvatelia Rapoviec pracovali v poľnohospodárstve a miestnych uhoľných baniach. V roku 1920 sa konal veľký štrajk baníkov. Oficiálny názov obce Rapovce sa zaviedol od roku 1920. V tomto roku v obci vzniká Sociálnodemokratická strana – ľavičiari s 22 členmi – táto strana získala prvenstvo vo voľbách. Z tejto strany sa v roku 1921 odčlenila Komunistická strana Slovenska (KSS) – medzi rečníkov z Rapoviec patril Ľudovít Kovács. V roku 1922 bol založený Kultúrny spolok (Kozművelődési egyesűlet) s 38 členmi. Nacvičili aj divadelné hry, ktoré odohrali v pajtách, lebo v obci nebola kultúrna miestnosť.
Prvé obecné voľby sa konali v roku 1923, starostom obce sa stal Štefan Ferenc (člen KSČ). V roku 1933 tzv. „Zelený kaštieľ“ – čiže panskú kúriu kúpili Rapovčania, rozbúrali a stavebný materiál použili pre stavbu domov v obci. Na mieste bývalého anglického parku si postavili domy rodiny Tőzser a Nádasi.
V obci bola žandárska stanica, kde veliteľmi boli kapitán Černušák a po ňom major Varák. V obci bola Urbárska krčma a 2 výčapy (Barna Kovácsik a Gustáv Kovács). Istvárn Misányik mal najväčšiu záhradu s ovocnými stromami. Poľovné právo za 1 500 Korún získal Imrich Herczog.

R a p o v c e    pričlenené   k   M a ď a r s k u   1938-1944
Dňa 2. novembra 1938 o 11. hod. pri moste v Rapovciach zást. generála maďarskej armády Vilmos Nagy prijal hlásenie od majora parlamentára honvédskeho vojska: „Most Rapp je znovu maďarský, Lučenec som prevzal“. V rokoch 1938 -1944 boli Rapovce v zmysle viedenského verdiktu pripojené k Maďarsku a mali názov Rapp. Z 696 obyvateľov bolo 115 československej národnosti, 470 Maďarov a 107 iní. Oficiálne počet obyvateľov v roku 190 stúpol na 733. Po vypuknutí II. svetovej vojny na fronty narukovali muži aj z Rapoviec. Na poliach pracovali ženy, starci a deti. Prehĺbila sa sociálny bieda dediny. V roku 1944 obec obsadili ustupujúce Nemecké vojská. Cez Vianočné sviatky v okolí Rapoviec operovala partizánska skupina Nógrádiho, ktorá prepadla a zabila nemeckú hliadku, potom 29. – 30. decembra nadviazala styk s rumunskými jednotkami juhovýchodne od Lučenca. Oslobodenie obce 31. decembra 1944 sovietskymi jednotkami 27. armády generálplukovníka Trofimenka a rumunských vojsk.
Počas II. svetovej vojny a pri oslobodení obce Rapovce padlo 8 sovietskych vojakov, 16 rumunských, nemecká hliadka, 2 občania padli pri prechode frontu, 6 padli mimo územia ČSR a 4 boli umučení v koncentračných táboroch.
V II. svetovej vojne padli Imrich Ocsovai, Jozef Hronec, Andrej Baksa, Sándor Berki, Jozef Kökény a dvaja mladíci Karol Rácz a Ján Cibula. Venujme im tichú spomienku!

Obec

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:1
DNES:97
TÝŽDEŇ:1066
CELKOM:220612

Pranostiky

Pranostika na akt. mesiac

Keď je v októbri mnoho sršňov a osí, bude dlhá zima.

východ a západ slnka

Slnko vychádza:6:57

Slnko zapadá:17:57

Mobilná aplikácia

mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.

Sviatok a výročie

Meniny má Koloman, Edgar

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3